ZBER: Obdobie zberu liečivých rastlín záleži od toho, kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum účinných obsahových látok. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja, rastie, kvitne a pod., dá sa predpokladať, že tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne, lebo rastie v prirodzených podmienkach (pôdnych i klimatických) a v prirodzenom záraste (spoločenstve -fytocenóze). Zber sa dá vytýčiť časove, v istom ročnom, či mesačnom obdobi, pripadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie, vývoj niektorých jej orgánov, napr. nasadenie kvetných púčikov, začiatok kvitnutia, tvorbu plodov a iné. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára nemusi vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar, chladné leto, tuhá zima atď.) Obdobie zberu každej liečivej rastliny nemožno teda voliť náhodne, pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. aj na zbere "za mesačnej noci na sv. Jána" čosi bolo - ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok, samozrejme, všetko ostatné boli povery. Ešte užšie sú časové závislosti, ak liečivé obsahové látky sa tvoria v asimilačných orgánoch, v listoch. Vtedy sú rozhodujúce aj časti dňa -napr. listy náprstníka, pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú vyšší obsah na srdce pôsobiacich látok (srdcových glykozidov) ako zavčasu ráno. Orgány so silicou treba zasa zbierať neskoro popoludni, lebo silným slnečným žiarenim sa silica stráca. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu zásobných orgánov - koreňov a podzemkov na jeseň, najmä ak obsahujú rezervné látky, ako je škrob, inulín alebo sliz či silica; púpavový koreň s vňaťou, ktorý sa zbiera pre obsah horčín, treba zasa vykopávať na jar, pretože vtedy ich má najviac, ale koreň s obsahom rezervného inulínu získavame na jeseň. Takto možno menovať ďalšie pripady v podstate však ide o jedno: treba poznať charakter obsahových látok zbieranej rastlinnej časti a aspoň zhruba vplyvy, ktoré na ne pôsobia. Iba vtedy totiž získame hodnotné drogy.

!!! Ak sme sa teda rozhodli zbierať liečivé rastliny vlastnoručne, musíme si presne vedieť čo zbierame, kedy, to zbierame, a ako budeme rastliny daľej spracovávať, pretože z liečivej rastliny pri jej nevhodom spracovaní a uskladnení sa môže stať jed!!! Dokonalá znalosť liečivých rastlín pri ich zbere je absolútne nevyhnutná, v opačnom prípade vážne ohrozujeme svoje zdravie !!!

Presný popis zbieraných častí a obdobia zberu známych liečivých rastlín si môžte prezriet tu - KALENDÁR ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN

Náradie: Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých rastlín. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazbierame viac ako rukou. Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly, v ktorých dopravujeme materiál domov. Výhodné je mať pri zbere príslušné vrecko, ušité z juty, plátna, slabšej kože, alebo zo silonového tkaniva, na hornom okraji vystužené všitým drôtom, s popruhmi. Dobre sa uplatňuje, pri zbere plodov oboma rukami a to tiež v hustých porastoch, kde niet miesta na postavenie košíka. V prípade zberu do košíka je vhodné používať papierové vrecká na jednotlivé rastliny. Nikdy nepoužívame vrecká plastové. Listy, a nízke rastliny zbierame spravidla rukami, pri tvrdších stonkách a rastlinách vyššieho vzrastu je vhodné používať nôž. Zber kosákom je vlastne prežínanie, a týmto spôsobom sa dobre zbierajú najmä vňate v čistom a bohatom poraste. Zbierame napr. vŕšky vresu, čučoriedok... ďalej sa používajú rôzne hrebene na zber kvet rumančeka, prvosienok, bôľhoja, králika cineráriolistého Vhodné sú ďalej krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom. Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. Nity nesmú prekážať v strihu. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri zbere šípok, úborov nevädze, podbeľa, slamihy, sedmokrásky a rumančeka...

SUŠENIE: Sušenie je druhý faktor, ktorého priebeh zasa určujú svojim charakterom obsahové látky rastliny. V okamihu oddelenia zbieranej časti sa preruši spojenie orgánu s celým telom rastliny a začinajú sa rozkladné procesy odumieranie a vädnutie. Aby sa tieto procesy zastavili, treba čim rýchlejšie odpariť vodu, t. j. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením. Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok, takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovnikových listov na bežný čierny čaj), rýchle treba sušiť horcový koreň, rastliny so silicou. Pomalé sušenie, a to i na slnku je možné pri krušinovej kôre, kde práve potrebujeme, aby prebehol istý rozklad obsahových látok. Takže kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní. Takýto usmernený proces rozkladu obsahových látok je nazývaný fermentácia. Všeobecne vysoké teploty sú pri sušení nevhodné - spôsobujú rozklad obsahových látok, pri nízkych teplotách sušenie trvá dlho a dovoľuje pôsobenie rozkladných enzýmov. Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie, nie však pri vysokých teplotách, teda sušiť tak, aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. Výnimky z tohto pravidla sú osobitne zriedkavé. Pridajme si k tomu spominané skutočnosti a doplňme: zbierajme len toľko, koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. Sušíme v tieni, pri dobrej výmene vzduchu (nie v miestnosti, kde je para), neobracajme pri tom zbytočne drogu, aby sa nedrobila. Sušenie sa končí, keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme.
Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. lieskach. Môžeme si ich ľahko urobiť sami. Potrebujeme iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho (nie chlpatého) textilu, papierovú tkaninu alebo organtin. Jutovina je nevhodná, lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje. Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm X 100-120 cm, vhodná hrúbka lišt (latiek) je 1,2-2 cm X 4 cm. Textil na okraji zahneme, aby sa nestrapatil, a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. Rohy liesok možno spevniť kovovými uhlami. Na sušenie vňati stači, aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom). S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma, v obytných miestnostiach, na povale, v kôlni a inde. Miestnosti musia byť upravené, čisté, bezprašné a dobre vetrané. Vo voľnej prírode treba sušiť asi 1 m nad zemou, na hlinenej dlážke asi 50 cm a na drevenej asi 30 cm nad zemou, aby vzduch prúdil aj odspodku a aby materiál nevlhol. Sušiť sa tiež dá celá vňať rastlín zviazaných do viazaničiek, napr. na povale ...

SKLADOVANIE: Skladovanie drog taktiež ovplyvňujú obsahové látky. Všeobecne drogám škodí vlhko, slnečné svetlo a kolísanie teplôt. Drogy sú náchylné aj na napadnutie škodcami - hmyzom. Niektoré drogy nemožno skladovať príliš dlho napr. list nátržníka max. 1 rok. Každú drogu treba skladovať veľmi starostlivo a na domácu potrebu treba zbierať len také množstvá ktoré za rok spotrebujeme. Nikdy nemiešajte starú zásobu s novou. Drogu skladujeme spravidla v uzavretých obaloch, vhodné sú papierové, či jutové vrecká, drevené krabičky vyložené papierom. Drogy s obobitou arómou skladujeme v sklenených fľašiach a plechovkách, ktoré sa dajú tesne uzatvárať. Do nepriedušných nádob dávame len drogy dokonale suché, lebo inak sa zaparia a splesňejú. Vždy pri používaní drogy treba skontrolovať jej stav, a poškodené zvlhnuté alebo škodcami napadnuté drogy treba okamžite zlikvidovať.


Upozornenie!!! Tvorcovia tejto stránky nezodpovedajú za zdravotné problémy, alebo ujmy na zdraví, ktoré budú výsledkom nesprávneho výkladu obsahu týchto stránok, alebo z neodborného zberu a použitia akýchkoľvek rastlín, bez porady s lekárom. Pri neznalosti rastlín, ich zberu a spracovania, nakupujte tieto rastliny v našom on-line obchode, alebo v lekárni.